„A Boh riekol Jakobovi: Vstaň, choď hore do Bétela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom.“                                                                    Genesis 35,1

 „A Boh sa zase ukázal Jakobovi, keď prišiel z Pádanaramu, a požehnal ho. A Boh mu povedal: Tvoje meno je Jakob. Nebude sa viacej nazývať Jakob, ale Izrael bude tvoje meno. A tak nazval jeho meno Izrael. A ešte mu povedal Boh: Ja som silný Boh všemohúci. Ploď sa a množ sa! Národ, hromada národov bude z teba, i kráľovia pôjdu z tvojich bedier. A zem, ktorú som dal Abrahámovi a Izákovi, dám tebe, i tvojmu semenu po tebe dám tú zem.“                                                                               Genesis 35,9-12

Konečne v jednom Božom dome bez strechy a múrov.

Jakobov príbeh hovorí o útekoch i návratoch, už nie Jakoba, ale Izraela domov k svojmu otcovi Izákovi. A nielen k otcovi, ale aj k Bohu. Po siedmich zastávkach, ktorými Jakob cestou z otcovho domu neprešiel, ale pri návrate domov si ich Izrael prežiť musel, sa konečne vrátil zpäť do Bételu, tzn. do Domu Božieho.

SEDEM ZASTÁVOK JÁKOBA NA CESTE ZPÄŤ K OTCOVI:

  1. Zastávka prvého zmierenia. Zmluva s Lábanom v Galéd.  Gn 31
  2. Zastávka odpočinku, podpory, usmernenia. V Tábore. Gn 32,1.2
  3. Zastávka prípravy. Jakob posiela poslov a dary Ezavovi. Gn 32,3-20
  4. Zastávka zápasu a premeny. U brodu Jaboka. Kľúčové. Gn 32,21-32
  5. Zastávka druhého zmierenia. S Ezaovom, zmierenie bratov. Gn 33
  6. Zastávka odpočinku a času pre rodinu. Čas spoločenstva. Gn 33,17
  7. Zastávka šoku pre každého. Tragédie v rodine, útek ďalej. Gn 34

Predchádzajúcich sedem zastavení využil Hospodin ako školu, ktorou bol Izrael pripravený prísť do plánovaného cieľa – teda domov, k otcovi Izákovi, ale aj do Bételu – teda k Bohu, k Nebeskému Otcovi, do skutočného domova každého človeka.

Až potom prišiel Izrael vyznať: – že Hospodin je Bohom, s ktorým má svoju osobnú a zásadnú skúsenosť záchrany, – že pre neho nebude len Bohom jeho otca Abraháma a Izáka, ale taktiež jeho Bohom. Tu v Bételi, mu Boh potvrdil jeho nové meno Izrael a požehnal mu v raste a nádeji pred cestou.

Byť požehnaný neznamená žiť bez problémov…

Izraelova cesta s Božím požehnaním nebola ľahká a bez problémov. Napriek Božiemu požehnaniu, skôr ako sa mohol otcovi „pochváliť“ svojou rodinou, mu u Betlehema zomrela milovaná manželka Ráchel, po ktorej mu zostal druhý syn, Benjamín. Ale práve v tejto kritickej situácií Izrael zreteľne preukázal svoju premenu. Otec zmenil meno svojho dvanásteho syna z Ben-óni, t.j. Syn zmaru, na nádejné a vyznavačské meno Benjamín, t.j. Syn zdaru. Tím dal jasne najavo, že verí v Božiu milosť a požehnanie. Veril, že Boh dovedie ich život k zdaru.

Cestou ho zradil prvorodený syn, ktorý zviedol a zneužil Ráchelinu slúžku a otcovu konkubínu Bilhu. To boli kruté rany zasahujúce srdce požehnaného Izraela. Až po týchto požehnaniach a strastiach, ktoré prežil na cestách, dorazil do otcovho domu. Ale nebolo to v Ber-šebe, odkiaľ utiekol, ale v Mamre. Izák za viac ako dvadsať rokov ešte viac zostarol, zoslabol a presťahoval sa, aby bol čo najbližšie hrobu svojho otca a matky.

Keď Jakob už ako Izrael prišiel domov, stretol sa s otcom, ale s matkou už nie. Jakobov útek trval veľmi dlho na to, aby ešte stretol svoju matku. I cez to všetko, otec musel mať radosť, že sa jeho na život a na smrť znepriatelení chlapci uzmierili. Určite sa aj on istotne modlil za ich zmierenie. A Boh je mocný v plnosti svojej lásky.

Nakoniec …

Jakobove cesty z domu a domov končia u hrobu svojho otca, ktorého s bratom pochovali. Je ľahšie z domu utiecť alebo sa doň vrátiť? Môžeme vyhlasovať roky rodiny, manželstva, otcov či matiek trebárs každý rok, ale výsledok bude vždy záležať na našom rozhodnutí, či Pána Boha do svojich ciest pustíme alebo nie. Podľa toho môžu znieť naše odpovede na hore uvedenú otázku rôzne. Niekto má skúsenosť, že odísť je ľahšie ako sa vrátiť, iní zase opačnú. Možno v tom hrá rolu rôznosť temperamentov, ale určite veľmi veľký vplyv má duch domova, o ktorý ide.

Je ľahšie vzťahy v rodine narušiť, alebo ich vyliečiť, opraviť a zachrániť? Vytvárame ako rodičia deťom podmienky prijatia, budovania zdravého vedomia vlastnej hodnoty v prostredí bezpodmienečnej lásky, aby deti nemali potrebu utekať z domu? Alebo pokiaľ sa tak už stalo, dávame im najavo svoju lásku a prijatie, aby mali ľahšiu cestu domov

Ako na teba pôsobí Pán Boh ako Otec v príbehu Jakobových ciest? Možno si dokážeš priznať, v čom odchádzaš či utekáš od Boha ako Otca, bez toho aby si opustil napr. rodinu alebo spoločenstvo veriacich. Možno že práve prežívaš bod zlomu a túžiš sa vrátiť, ale nevieš ako.

V tom prípade pripomeniem dôležitú myšlienku. Prosím, nedovoľ, aby ti ktokoľvek vnucoval, že týchto sedem zastávok, sedem mimoriadných zastavení Jakoba na ceste zpäť k Otcovi, je symbolom nejakých našich zásluh, ktoré musíme vykonať, aby sme sa mohli vrátiť k Bohu Otcovi! To rozhodne nie!

Pán Boh nie je ako človek. Ježiš Kristus ťa nezavrhuje napriek realite poblúdenia a prichádzajúceho súdu. (Iz 53,6 a Zj 14,6.7) On ťa chce zachrániť. Preto sa nám predstavil, aby sme jeho obeť nevystihnuteľnej ceny s vďačnosťou prijali. Keď mu uveríš a prijmeš za svojho Boha, s ktorým už máš skúsenosť, poznáš, že On sa ťa nikdy nezriekol.

A tých sedem zastavení je potom sedem očistných kúpeľov, ktorými s tebou Pán Ježiš Kristus prejde, aby si sa cítil dovre s Ním, doma, v cirkvi, v práci či v susedstve. Na týchto siedmich zastávkach sa vyrovnáš s prirodzenými dôsledkami svojho predchádzajúceho rozhodnutia odísť od Boha, aby ťa netrápili nočné mory či svedomie. Boh je úžasný, chce nám žehnať a osláviť sa i našimi životmi, aj keď prechádzame temnými údoliami, či púšťou.

 Kmec Boris        / Spracované a upravené z TS – CASD, Koinonia 2014 /