„Ucti si Hospodina zo svojho majetku a z prvotín každej úrody, potom sa tvoje sýpky naplnia obilím a tvojimi lismi bude pretekať mušt.“                                                              Príslovia 3,9.10         

„Niekto dáva priehrštím, a ešte mu pribúda, niekto šetrí viac, ako sa patrí, a má nedostatok. Dobročinný človek bude bohato nasýtený, kto občerství, bude občerstvený.“ Príslovia 11,24.25                                                    

„Šľachetný šľachetné veci plánuje, vytrvá pri šľachetných veciach.“   Izaiáš 32,8

Božia múdrosť vyznačila v pláne spasenia zákon akcie a reakcie, podľa ktorého dobročinnosť vo všetkých svojich prejavoch je dvojnásobne požehnaná. Ten kto dáva núdznym je k požehnaniu iným a sám je požehnaný v ešte väčšej miere.

Sláva evanjelia. Aby človek nebol pripravený o požehnané výsledky dobročinnosti, náš Vykupiteľ určil plán, kde je človek prizvaný za Jeho spolupracovníka. Boh mohol dosiahnúť svoj cieľ spasenia hriešnikov bez pomoci človeka, On však vedel, že človek by nemohol byť šťastný bez aktívnej účasti na tomto diele. Boh sa postará najlepšími prostriedkami k vypestovaniu dobročinnosti a udržuje človeka v návyku dávania núdznym a pre pokrok Jeho diela.

Do tej miery ako odpovedáme na Jeho výzvy k dobročinnosti, tým, čo robíme i skutkami dobročinnosti, stávame sa podobnými obrazu Toho, ktorý sa pre nás stal chudobným. „Veď poznáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že hoci bol bohatý, schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou.“ (2.Korinťanom 8,9). Štedrým dávaním sme k požehnaniu iným a tak si zhromažďujeme pravé bohatstvo.

Je slávou evanjelia, že stojí na zásade obnovy padlého ľudstva k Božiemu obrazu, skrze trvalú dobročinnosť. Toto dielo začalo v nebesiach. Tam Boh dal ľuďom neomylný dôkaz lásky, ktorú k nim má. Vo svojom Synovi prišiel vykúpiť človeka, práve preto, že ho tak veľmi miluje. ( Ján 3,16). Tento dar Krista zjavuje Otcovo srdce. Svedčí, že svojím rozhodnutím vykúpiť nás, neušetril nič, akokoľvek drahé a potrebné k dokonaniu Jeho diela.

Duch štedrej obetavosti je duchom nebies. Kristova sebaobetavá láska je zjavená na kríži. Aby človek mohol byť spasený, dal všetko čo mal, potom dal sám seba. Kristov kríž vyzýva k štedrosti každého nasledovníka požehnaného Spasiteľa. Tu je vyjadrená zásada dávať – dávať. Tieto pohnútky uplatnené v skutočnej dobročinnosti a dobrých skutkoch sú pravým vzorom kresťanského života. Zásadou svetsky zmýšľajúcich ľudí je brať – brať, čo im má zaistiť šťastie. Dôsledkom je ovocie biedy a smrti.

Svetlo, ktoré evanjelium vyžaruje z Kristovho kríza karhá sebectvo, povzbudzuje štedrosť a dobročinnosť. Táto doba, keď mravná temnota prikrýva svet si vyžaduje neobmedzené úsilie. Mnohí z Božieho ľudu sú v nebezpečí, že budú zaskočení svetáctvom a žiadostivosťou. Mali by sme pochopiť, že je to Jeho milosť, ktorá rozmnožuje všetky naše prostriedky.

Požehnané správcovstvo. On dal prostriedky do rúk ľudí, aby Jeho božské dary pretekali ľudskými prietokmi a konali dielo nám vyznačené, dielo záchrany našich blížnych. Toto je jeden z Božích spôsobov, ako pozdvihnúť človeka. Je to práve to dielo, ktoré človek potrebuje, lebo ono podnieti najhlbšie sympatie jeho srdca a povolá k uplatneniu najušľachtilejších duševných schopností.

Každú dobrú vec na zem vložila sem štedrá ruka Božia ako výraz Jeho lásky k človeku. Chudobní sú Jeho a dielo je tiež Jeho. Zlato a striebro je Pánovo a On by mohol dovoliť, aby pršali poklady z nebies, keby chcel. Namiesto toho však urobil človeka svojím správcom a zveril mu prostriedky, nie aby ich hromadil, ale aby ich používal v dobročinnosti pre iných.

Takto koná skrze človeka, udeľuje svoje požehnanie zemi. Boh plánoval systém dobročinnosti, aby sa človek mohol stať podobným svojmu Stvoriteľovi, povahovo štedrým a nesebeckým a nakoniec byť účastníkom na Božskej – Kristovej prirodzenosti, teraz, aj vo večnosti.

Zhromaždení okolo kríža. Keď stojíte pred krížom a vidíte Knieža nebies umierať pre vás, môžete zatvrdiť svoje srdce a povedať: „Nie, nemám, čo by som dal.“ Kristov veriaci ľud má pokračovať v Jeho láske.

Táto láska ich má priťahovať spoločne ku krížu. Má ich zbaviť odsebectva a pútať k Bohu a jedného k druhému. Zhromaždite sa okolo kríža Golgoty v sebaobetovaní a sebazapieraní. Boh vás požehná, ak konáte, čo môžete. Pamätajte, že ste súčasťou záchrannej reťaze spustenej z nebies na zem, aby ste vyťahovali ľudí z hlbín hriechu a potom vaše srdce vyjde v láske v ústrety vaším bratom a sestrám, ktorí sú bez Boha a bez nadeje vo svete.

Kmec Boris      / Spracované a upravené podľa E. White, Svedectvá č. 9, Dobročinnosť /