Boh je Zdrojom života, svetla a radosti. Z Neho pochádzajú požehnanie pre všetko Ním stvorené. A v ktoromkoľvek ľudskom srdci je Boží život, prejaví sa to skutkami lásky a požehnania voči iným.

Náš Spasiteľ mal vždy radosť, keď mohol pozdvihnúť a zachrániť padlých  ľudí. Preto beh ohľadu na vlastný život vytrpel kríž a pohrdol pohanením. Aj anjeli majú stále na zreteli šťastie iných. To, čo by sebecké srdcia pokladali za ponižujúcu službu úbohým a spoločensky poníženým ľuďom, práve to je radostnou službou pre bezhriešnych anjelov. A preto tiež Kristovi nasledovníci budú vlastniť tohto ducha Kristovej sebaobetavej lásky a je posväcujúci vplyv pocítia všetci, s ktorými prídu do styku.

Láska k Ježišovi sa prejaví v túžbe pracovať tak, ako pracoval On pre požehnanie a povznesenie ľudstva. Prebudí ohľaduplnosť, nežnosť a súcit voči všetkým tvorom, o ktoré sa stará nás nebeský Otec. Spasiteľov pozemský život sa vyznačoval vytrvalým, opravdivým a neúnavným úsilím o spásu hynúceho ľudstva. Povedal: „Syn človeka neprišiel preto, aby Jemu slúžili, ale aby On slúžil a dal dušu ako výkupné za mnohým.“ (Matúš 20, 28) To bolo hlavným cieľom Jeho života. Konal Božiu vôľu a v Jeho úsilí nemalo miesto vlastné ja ani sebecký záujem. Preto  účastníci Kristovej milosti ochotne prinesú akúkoľvek obeť, aby tí, za ktorých zomrel, poznali aký vzácny Priateľ je Ježiš.

Tento duch je neklamným plodom skutočne obráteného človeka. Bude úprimne túžiť, aby ľudia okolo neho poznali „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta.“ (Ján 1,29) Snaha byť na požehnanie iným odmení požehnaním nás samých. To bol Boží zámer, keď nás povolala k účasti na pláne vykúpenia. Boh poskytol ľuďom prednosť, aby sa mohli stať účastníkmi božskej prirodzenosti a sami mohli byť požehnaním svojim blížnym. To je najvyššia česť, najväčšia radosť, ako Boh môže ľuďom dať.

Mohol zveriť posolstvo evanjelia i celé dielo služby lásky nebeským anjelom, mohol použiť aj iné prostriedky. On sa však rozhodol urobiť z nás svojich spolupracovníkov, ktorí v spolupráci s Kristom a anjelmi duchovne povznesú iného človeka. Každý sebaobetavý čin pre blaho iných v nás posilňuje dobročinnosť a užšie nás spája s Vykupiteľom sveta, ktorý hoci „bohatý, schudobnel pre nás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou.“ (2. Korin. 8,9) Duch nesebeckého úsilia pre blaho iných prepožičiava charakteru hĺbku, stálosť a kresťanskú ušľachtilosť, človekovi prináša pokoj a šťastie. Tú, čo takto zúročujú kresťanské dary milosti, porastú a zmocnejú pre Božie dielo. Budú mať jasný duchovný rozhľad, stále neochvejnejšiu vieru a väčšiu modlitebnú moc. Takto najbezpečnejšie pracujú na svojom vlastnom spasení, pretože jediný spôsob ako rásť v milosti je nezištne konať dielo, ktoré nám zveril Kristus.

Znamená to podľa možnosti pomáhať a byť na požehnanie tým, čo našu pomoc potrebujú. Činnosť je hlavnou podmienkou života. Kto si chce svoj kresťanský život zachovať len nečinným prijímaním požehnaní a pre Krista nechce nič urobiť, ten chce vlastne bezpracne jesť. Končí to však úpadkom a smrťou. Kresťan, ktorý nechce používať schopnosti, ktoré dostal od Boha, nielenže v Kristovi nerastie, ale stráca aj tú silu, ktorú ešte má.

Kristova cirkev je Božím nástrojom pre spásu ľudí. Jej poslaním je prinášať svetu evanjelium. Za to sú zodpovední všetci kresťania. Láska, ktorú Kristus zjaví nám, nás robí dlžníkmi všetkým, ktorí Ho nepoznajú. Toto dielo môžeme konať doma, vo zbore a medzi tými, s ktorými sa stretávame. Apoštol hovorí: „Bratia, nech každý zostáva pred Bohom v tom, v čom Bol povolaný.“ (1. Korin. 7,24) Preto, či už si obchodní, mechanik či učiteľ pracuj poctivo, aby ľudia pri pohľade na tvoje dobré skutky oslavovali Pána neba i zeme.

Všeobecne sa myslí, že Božej službe majú svoje schopnosti posvätiť len ľudia obzvlášť obdarovaní. Mnohí si myslia, že schopnosti dostala len určitá uprednostnená trieda a ostatní nemajú podiel na práci ani na odmene. Ale Boh predsa zveril každému určitú povinnosť, preto nás obdaroval duchovnými darmi. S povinnosťou nám daroval aj schopnosti pracovať s Ním na Jeho diele. Aj tí najskromnejší a najchudobnejší z Ježišových učeníkov môžu byť ľuďom na požehnanie. Máme pokojne napredovať, verne konať Bohom nám určené dielo a náš život nebude márny. Budeme duchovne rásť a stále viac sa charakterom podobať Kristovi.

Iveta Kažmírska  ( spracované podľa Nachádzanie vnútorného pokoja )