Pre nás, ľudí vystresovanej generácie 21.storočia je životne dôležité pravidelne sa zastaviť a znovu nabrať životnú orientáciu. Náš vnútorný kompas potrebujeme znovu nasmerovať na svojho Stvoriteľa. Aby sme pochopili zmysel svojej existencie musíme sa vrátiť k svojmu pôvodu. Aby sme pochopili knihu o konci – Zjavenie, musíme sa vrátiť ku knihe na začiatku – Genesis.

Biblia hovorí, že úžasne zložitý svet, ako ho poznáme dnes, bol stvorený Bohom za šesť doslovných dní. Boh svojím slovom utvoril temnú beztvarú hmotu, potom ju ožiaril svetlom, obalil atmosférou, očistil zurčiacimi potokmi a tečúcimi riekami, sfarbil nádhernými kvetmi a rastlinami a spestril neuveriteľnou rozmanitosťou živých tvorov. Keď sa pozrel na dielo svojich rúk, povedal: „Je to dobré!“

Potom nastal rozhodujúci okamih stvorenia. Stvoriteľ sa obrátil k Otcovi a povedal: „Utvorme človeka na svoj obraz…“ Človek bol stvorený na Boží obraz. „Stvoril ich ako muža a ženu.“ ( 1.Moj 1,26.27) Človeku sa nemohlo dostať väčšej pocty! Boh mu nemohol preukázať väčšiu lásku!

Človek je vrcholné dielo stvorenia – objekt jeho najväčšej lásky. O Božiu lásku sa má deliť ďalej a rozdávať ju, pretože Boh povedal: „Ploďte sa a množte sa, naplňte zem a podmaňte si ju! Panujte nad… všetkou zverou, čo sa pohybuje na zemi!“ Po tom, čo v šiesty deň stvoril Adama a Evu, Biblia hovorí: „Takto boli dokončené nebesia, zem a všetky ich zástupy.“ (1. Moj 2,1)

Stačilo šesť dní a stvorenie bolo dokončené. Taký krátky čas! Biblia hovorí: „Lebo povedal, a stalo sa, rozkázal, a povstal svet.“ (Ž 33,9) Adam a Eva sa s doširoka otvorenými očami dívali na žiaru slnka v celej jeho nádhere, keď sa na konci šiesteho dňa stvorenia strácalo na západe za horizontom. Ale záznam o stvorení nekončí, Biblia pokračuje: „Siedmeho dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si odpočinul od všetkého, čo utvoril.“ (1. Moj 2,2)

Boh si odpočinul! Prečo? Zaiste nie preto, že bol unavený. Prorok Izaiáš nám hovorí, že Boh nikdy nie je unavený. (Iz 40,28)

Stvoriteľ vesmíru si doprial čas, aby mohol odstúpiť od dokončeného diela a tešiť sa z neho. Potom urobil niečo veľmi dôležité: „… požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ten deň Boh prestal vykonávať cele svoje stvoriteľské dielo, ktoré utvoril.“ (1. Moj 2,3)

Siedmy deň – sobota, ktorú sme dostali pri stvorení, nám má ustavične pripomínať nás pôvod. Biblia hovorí: „Boh požehnal siedmy deň!“ Tento deň Boh stvoril ako nekonečný zdroj duchovného občerstvenia pre svoj ľud na všetky budúce časy. Boh posvätil siedmy deň! Oddelil ho ako svätý deň, zvláštny čas každých sedem dní, ktorý nám má nepretržite pripomínať náš začiatok – náš pôvod!

V tento deň urobil Boh tie zvláštne veci: siedmy deň požehnal – každú sobotu, keď uctievame Stvoriteľa vesmíru, prijímame zvláštne Božie požehnanie- požehnanie jeho pokoja, požehnanie jeho prítomnosti, požehnanie jeho obnovujúcej a oživujúcej sily, požehnanie jeho večnej perspektívy skutočného zmyslu života. Sobotné požehnanie je požehnanie radosťou naplneného srdca, čo uctieva Boha, ktorý nás stvoril.

Siedmy deň posvätil – čo znamená, že ho oddelil na svätý účel. Slovo „posvätený“ Boh použil pre obrad uzavretia manželstva, keď je jedna žena oddelená alebo zasvätenia – pre jedného muža.

Siedmy deň si odpočinul – nie preto, že On bol unavený, ale preto, že vedel, že my budeme potrebovať odpočinok.

Sobotu dal Boh pri stvorení pre všetkých ľudí ako deň, v ktorom majú uctievať Stvoriteľa a chváliť ho za dar života. A to je presne dôvod, prečo Ježiš povedal: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu.“ (Mat 2,27) Boh stvoril sobotu, aby bola požehnaním pre celé ľudstvo. To je dôvod, prečo pri stvorení tento deň oddelil a posvätil. To je dôvod, prečo nám pri stvorení nechal dar svojho odpočinku. Tento deň bol pri stvorení oddelený pre Boží ľud každej doby ako večný symbol Božej stvoriteľskej moci.

/Spracované a upravené z knihy : Nedocenený dar, Mark Finley /

Iveta Kažmírska