„Vtedy pristúpil Peter a spýtal sa Ho: Pane, keď sa brat previní proti mne, koľko razy mu odpustiť? Až do sedem razy?  Ježiš mu odpovedal: Nehovorím ti, že až do sedem razy, ale až do sedemdesiatkrát sedem razy!“ (Matúš 18:21-22)

 „Odpustenie nie je náhodný čin. Je to trvalý postoj.“

(Martin Luther King ml.)

Ak sa chceme stať milujúcimi ľuďmi, musíme sa naučiť odpúšťať. Musíme odpustiť tie najväčšie rany, ktorých sa nám v živote dostalo, ale aj drobnosti, ku ktorým denne dochádza v rodine i v živote. Či sa jedná o previnenie drobné či významnejšie, postoj odpustenia vyžaduje, aby sme sa usilovali o zmierenie. Len tak budeme prežívať pozitívne medziľudské vzťahy.

LÁSKA K TOMU, KTORÝ SA ODMIETA OSPRAVEDLNIŤ SA

Ak v láske niekoho napomeniete, kto vám ublížil, často sa stretnete s ochotou priznať chybu a požiadať o odpustenie. Ale môže sa stať i to, že druhý svoje zlyhanie odmietne a ešte sa urazí, keď si „dovoľujete mu niečo vyčítať“. Ak chceme milovať skutočnou láskou, budete musieť jednať a myslieť inak. Ako na to?

1. krok: Oslobodenie

„Na Neho uvaľte všetky svoje starosti, lebo On sa o vás stará.“

(2. Petrova 5:7)

Ako kresťan vyzývam ľudí, aby toho, ktorý im ublížil, odovzdali Bohu, o ktorom verím, že je ak spravodlivý, tak aj plný lásky. Som presvedčený, že Boh je ochotný odpustiť každému, kto vyznáva svoje zlyhanie a kto túži po odpustení. Nemám potrebu hľadať odplatu, pretože som sa rozhodol svoj hnev i toho, kto mi ublížil, zveriť Božej spravodlivosti a láske.

2. krok: Vyznanie

„Hnevajte sa, ale nehrešte; nech slnko nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi.“ (Efežanom 4:26, 27)

Keď túžime sa zbaviť bolesti a hnevu, ktorý v nás vyvolal zlyhanie toho druhého voči nám, potom by sme ako druhý krok mali vyznať, v čom sme

v danej situácii urobili chybu my. Ak vám niekto ublížil, hneváte sa oprávnene.

Hnev by ale mal byť iba návštevníkom, nie trvalým obyvateľom.  Hnev vás vedie k tomu, aby ste prehovorili s tím, kto vám ublížil a usilovali o zmierenie. Ale ak držíte hnev v sebe a neustále sa k nemu vraciate, premení sa v horkosť a potom v nenávisť.

3. krok: Splácajte zlo dobrom

„Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi.“ (Rímanom 12:17)

Tretí krok môže byť veľmi ťažký. Oplaťte zlo dobrom! Je nám prirodzené jednať láskavo s tými, ktorí jednajú láskavo s nami, a milovať tých, ktorí milujú nás. Ale ak je láska spôsobom nášho života, čaká sa od nás viac: Prejavujeme lásku i tým, ktorí nám ubližujú.

4. krok: Využite správne svoju bolesť

„Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán.“ (Rímanom 12:18, 19)

Keď máte do činenia s tým, ktorý sa odmieta ospravedlniť, potom sú pre vás veľmi dôležité úvahy, ako aplikovať uvedené tri kroky a ako sa zbaviť vnútorného zmätku. Ak pocítite oslobodenie od toho, ktorý vám ublížil, priznáte si vlastné chyby, ktorých ste sa v danej situácii dopustili, a rozhodnete sa vinníka milovať, budete mať slobodu ísť ďalej svojim životom a plodne využívať čas a energiu.

STAŇME SA ĽUĎMI, KTORÍ ODPÚŠŤAJÚ

Odpúšťajúci človek si nefúka na boľavé miesta a nenecháva sa vydráždiť k hnevu. Svoju energiu používa na zmierenie. Číže ako sa môžeme stať odpúšťajúcim človekom?

1. krok: Odpusťte sami sebe

„Poďte len a súďme sa vraví Hospodin. Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh, ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“

(Izaiáš 1:18)

Počas rokov som spoznal mnoho ľudí, ktorí sa neustále trápia kvôli svojim zlyhaniam. Bičovať sa odsudzujúcimi slovami je veľmi nezdravé.

Hovoríme: „Zranil som človeka, ktorého ľúbim zo všetkých najviac. To si nikdy neodpustím!“ Pokiaľ tak hovoríme v rámci priznania sa, je to v poriadku, ale ak nám ten druhý odpustí, už by sme takto hovoriť nemali. Musíte sami sebe odpustiť rovnako, ako vám odpustili druhí.

2. krok: Ospravedlnite sa za svoje zlyhanie vo vzťahoch

„Padla mu k nohám a povedala: Ja sama som na vine, pán môj! Nech smie prehovoriť k tebe tvoja dievka, vypočuj slová svojej služobnice…“

(1. Samuelova 25:24)

Stále sa vyvíjame. Nemalo by vás prekvapovať, že niekedy poviete alebo urobíte niečo, čo druhým vadí. Ide o slova či skutky, ktorým chýba láska. Pokiaľ sa rozhodnete ospravedlniť sa, urobíte dôležitý krok k tomu, aby ste sa stali odpúšťajúcim človekom. Ak sa ospravedlníme, dokazujeme, že prijímame zodpovednosť za svoje  nevhodné chovanie: „Urobil som chybu.“

3. krok: Zaujmite voči druhým postoj ozajstnej lásky

„Ak sa vám nepáči slúžiť Hospodinovi, vyvoľte si dnes, komu chcete slúžiť, či bohom, ktorým slúžili vaši otcovia za Veľriekou, alebo bohom Amorejcov, v krajine ktorých bývate. Ja však a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi.“ (Jozue 24:15)

Ak máte snahu odpúšťať, môžete zakúšať frustráciu, pokiaľ sa druhý človek

stále znova dopúšťa rovnakého zlyhania.

Ak chcete ale milovať čistou láskou, snažte sa ponúknuť odpustenie za všetkých okolností. Tejto láske sa učíme vo všednom, každodennom živote. Svojim postojom ukazujete druhému, že ste vždy pripravení vzťah obnoviť. Skutočná láska vás vedie k tomu, aby ste boli pripravení odpúšťať stále znova, bez ohľadu na to, koľkokrát to bude.

 Aplikácia

1. Spomeňte si, kedy vám niekto ublížil tak, že medzi ním a vami vyrástol múr? Ste ochotní mu odpustiť? Čo by ste mohli urobiť pre to, aby ste s ním túto záležitosť v láske prebrali a mohli sa zmieriť?

2. Ublížili ste niekomu natoľko, že váš prehrešok postavil múr medzi ním a vami? Akým spôsobom vyznáte svoje zlyhanie? Požiadate človeka, ktorému ste ublížili, o odpustenie?

3. Spomeňte si na niekoho, kto vám ublížil, ale nie je schopný to priznať – alebo to priznať nechce. Čo by znamenalo sa od takého človeka oslobodiť – a zbaviť sa i hnevu, ktorý voči nemu pociťujete?

 Spracované a upravené podľa: Láska ako životný štýl, G. Chapman        Marta Kmecová