Tisíce kresťanov sú sklamaní, pretože sa nestalo to, čo sa im prorokovalo z neba. Mnoho ľudí je dnes aktívnych, ale bez opravdivej hĺbky. Tieto slová nepatria zborových aktivitám a väčším či menším misijným výjazdom, ak vychádzajú z Boha. Ale nasledujúce poznanie je desivé: „Najlepším maskovaným útekom pred skutočnou Božou požiadavkou je „služba“ pre Boha, ktorú si človek vybral sám.“

Mnohí ľudia nie sú si toho vedomí a namiesto, aby nasledovali Božie volanie, realizujú vo svojich zboroch len sami seba. V tomto bode žije mnoho ľudí v náboženskom sebaklame. Boh poslal prostredníctvom proroka Jeremiáša pre všetky časy posolstvo, ktoré hovorí o danom probléme:

„Dvoch zločinov sa dopustil môj ľud, mňa opustil, prameň živej vody, aby si vykopal cisterny, cisterny popraskané, ktoré neudržia vodu.“ (Jer 2,13)

V našich zboroch máme veľké množstvo dobre vyzerajúcich cisterien, vecí, ktoré vyzerajú tak, akoby z nich muselo vzísť požehnanie, ale nedávajú žiadnu vodu. Máme toľko veci, ktoré toho toľko sľubujú! Môže pritom ísť o ľudí alebo o projekty a aktivity. Je úplne jedno, čo to je, pretože ak do toho budeme vkladať dôveru namiesto dôvery v Boha, potom sa nám niečo, čo nie je samo osebe zle, môže stať mocnou pascou!

Boh odkazuje svojmu ľudu: „Beda odbojným synom, ktorí snujú plány, ale bezo mňa – znie výrok Hospodina – uzatvárajú spojenectvo, ale nie v mojom duchu, takže hromadia hriech na hriech. Zostupujú do Egypta bez toho, aby sa ma pýtali, hľadajú silu a útočisko u faraóna a skrývajú sa v tieni Egypta. Sila faraóna vám bude na hanbu a skrýša v tieni Egypta na potupu.“ (Iz 30,1-3) Alebo o kapitolu ďalej: „Beda tým, čo zostupujú po pomoc do Egypta, spoliehajú sa na kone, zakladajú si na vozoch, lebo ich je mnoho, a na jazdcoch, lebo sú veľmi mocní, ale u Svätého v Izraeli pomoc nehľadajú, Hospodina sa nedopytujú.“ (Iz 31,1)

Boží ľud v tom čase hľadal pomoc v najmodernejšej vojenskej technike, v „sile muža“ a domnieval sa, že sa nachádza na istej ceste k víťazstvu. Boh ich však nazýva „odbojní synovia“. Hovorí o tom, že na tejto ceste sa vŕši jeden hriech za druhým. Aj dnes je to rovnaké. Mnohí chcú budovať „Božie kráľovstvo“, ale spoliehajú sa pritom na svetské veci a nie na Boha. Vkladajú svoju dôveru do svojho vzdelania, do svojich peňazí, do svojich stratégií, do svojich budov, alebo do techniky. Robia všetko, čo vedia, ale nie to, čo by mali robiť.

Ale Boh si praje, aby sme v každom okamihu počítali s Ním a s Jeho zásahmi a konaním. Musíme sa naučiť v modlitbe počítať s Bohom! Skúmať, čo je Jeho voľou a podriadiť sa Mu v plnej miere svojho života. Potrebujeme zažiť zmeny na sebe, vidieť zmeny na iných a uvedomovať si, že je to Boží zásah do života človeka, ktorý je ochotný sa Mu podriadiť vo vedomí, že je to, to najlepšie.

Kde sú teda tí modlitebnici, ktorí žijú v súlade s Bohom a chodia v skutkoch, ktoré Boh vopred pripravil? Kde sú tí ľudia, ktorí rovnako ako Eliáš prežívajú priamu Božiu moc prichádzajúcu z neba?

Kornelius Novak, „Princípy vypočutých modlitieb“