„Ale vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud, určený byť Božím vlastníctvom, aby ste zvestovali cnosti toho, ktorý vás povolal zo tmy do svojho predivného svetla.“ 1.Petra 2,9

Ako Boží ľud sme dostali mnohé dary milosti, ktorými nás náš štedrý Boh, ktorý je bohatý vo svojej Láske ku všetkým ľuďom, tak v mnohom obdarováva. S mnohými darmi sme dostali aj veľké prednosti, ako vyvolení stať sa zároveň aj služobníkmi. Ako králi a kňazi, sme dostali  veľké úlohy: najprv sa stať kráľmi a kňazmi, Božím svätým – oddeleným vlastníctvom a potom zvestovať.

Podobne ako Ježiš – Syn Boží náš kráľ a náš kňaz, a predsa Boh v Otcovi oslávený naveky, aj my práve z jeho milosti ako dietky Božie sme prijali tu na zemi povolanie a poslanie. Aj my sme sa stali poslami a zjavovateľmi Božej slávy podobne ako náš Pán, Ježiš Kristus, hoci sa s Ním nemôžme porovnávať v jeho podstate: Stvoriteľ a Večne Živý Boh.

Predsa sa nám stal blízky ako náš Spasiteľ,  ktorý sa stal pre nás služobníkom na tejto zemi a nielen tu a nielen to. Nielen tu na zemi, veď vieme, že sa teraz za nás prihovára ako náš Veľkňaz v nebi. A nielen to veď sa nestal len naším služobníkom, ale dal za nás aj svoj život, aby sme mohli večne žiť. Nerobil to len pre nás, ale tým všetkým ako Syn oslávil svojho Otca, v nebi. A aj Duch Boží sa za nás prihovára v nebi.

„Kde kto odsúdi? Kristus Ježiš je, ktorý zomrel, a viacej, ktorý aj vstal z mŕtvych, ktorý aj je po pravici Božej, ktorý sa aj prihovára za nás.“ Rimanom 8,34.

„A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo toho, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami.“ Rimanom 8,26.

Ide nám dnes ešte o slávu Božiu ? Božím služobníkom išlo nielen o životy ľudí, aj v tom často zlyhavame zahľadení do seba. Išlo im o vyvýšenie Boha, o jeho skutočné vzývanie, uctievanie Stvoriteľa, ktorému záleží na celom jeho vzácnom a cennom stvorení.

Čo viedlo Božích služobníkov v minulosti k tomu, aby sa modlili za iných ľudí ? Niekedy priamo Boh, ktorý očakával modlitby za iných ľudí, hlavne tých, ktorí boli v nebezpečí. Inokedy zas Božích služobníkov viedla vernosť voči Bohu, keď porozumeli a prijali za svoje poslanie modliť a prihovárať sa za druhých. Videnie toho, že inej cesty niet.

Máme mnoho biblických príkladov: Abrahám, Mojžiš, Samuel, Jób, Nehemiáš.

A to sú len niektorí, mali sa modliť a prosiť za iných ľudí: kráľa, faraóna, priateľov, Izrael.

„A tak teraz vráť ženu toho muža, lebo je prorok, a bude sa modliť za teba a budeš žiť. Ale ak nevrátiš, vedz, že istotne zomrieš i ty i všetko, čo je tvoje.“ 1.Mojžišova 20,7

„A Mojžiš povedal: Hneď ako vyjdem od teba, budem sa modliť Hospodinovi, a odíde smesica hmyzu od faraona, od jeho sluhov a od jeho ľudu, zajtra, len nech viacej neoklame faraon, takže by neprepustil ľudu, aby obetoval Hospodinovi.“ 2.Mojžišova 8,9

„Potom riekol Samuel: Shromaždite celého Izraela do Micpy, a budem sa modliť za vás Hospodinovi.“ 1.Samuelova 7,5

„A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.“ Job 42,7

„Nech pozoruje, prosím, tvoje ucho, a nech sú tvoje oči otvorené, aby si počul modlitbu svojho služobníka, ktorú sa ja modlím pred tebou dnes, vodne i vnoci, za synov Izraelových, tvojich služobníkov, a vyznávam hriechy synov Izraelových, ktorými sme hrešili proti tebe, i ja i dom môjho otca sme hrešili.“ Nehemiáš 1,6

V dnešnej dobe individualizmu môžme vykročiť s odvahou vo viere a prihovárať sa za iných ľudí na spoločných modlitebných stretnutiach. Ide o životy nielen naše a iných ľudí, ale aj o prežívanie života na Božiu slávu. Dať príležitosť Bohu meniť nás a viesť aj ako zbory.

Máme slobodu a možnosti, preto nám to nie je tak vzácne, ale dokedy ? Máme mnoho bratov a sestier, duchovných, ale je to tak samozrejme, že často nevytvárame skutočnú Božiu rodinu, dokedy ?  Čo keby sme otočili 50, 30 a 20 ročný list a začali tak ako na začiatku spoločne a na kolenách?

Nejde o to, aby sme sa stretávali všetci a každý deň. Budeme sa modliť, ako jedni za druhých, tak aj za iných – konkrétnych ľudí, priateľov a za tých a za to ako nás Duch Boží povedie, po poriadku, po jednom, spolu.

Boris Kmec