Veľakrát ste počuli alebo čítali Božie Slovo, ale nemalo to na Vás vplyv. Možno preto, že „už to poznáte“. Túžili by ste možno aj po jeho naplnení vo vašom živote, ale akosi to neprichádza. A tak sa pýtate: Je chyba v Božom Slove?  V Tom, kto ho hovorí ? Je problém, príčina v tom, kto sa mi ho snaží sprostredkovať ? Alebo vo mne samom ?

Prekážky prijatia Božieho Slova sú vhodne vysvetlené v Ježišovom podobenstve o rozsievačovi, ktoré sa nachádza v troch evanjeliách: Matúša, Marka a Lukáša. V tomto  podobenstve „semenom je Božie Slovo“ (Lk 8,11), a to či sa ujme, záleží od druhu pôdy. Podľa podobenstva sú štyri druhy pôdy: tvrdá – tá pri ceste, skalnatá, tŕnitá a dobrá – iba tá prináša úrodu.

Čo to je podobenstvo? Slovo podobenstvo zodpovedá gréckemu slovu parabolé. Slovo parabolé pochádza z paraballo a znamená ‚stavať vedľa seba‘. To znamená, že sa dve veci, jedna z materiálnej a druhá z duchovnej oblasti, ‚postavia vedľa seba‘. To druhé sa má stať pochopiteľným pomocou prvého.

O čom je podobenstvo o rozsievačovi? O tom ako rozsievač rozsieva zrná a o tom, ako sa tieto zrná ujali alebo neujali do rôznych druhov pôdy, priniesli alebo nepriniesli úrodu. Odkiaľ je vzaté toto podobenstvo? Z prostredia vtedajšej Palestíny a z bežnej praxe v poľnohospodárstve. Kde nájdeme toto podobenstvo? U Matúša 13,3-9. 18-23, u Marka 4,3-9. 14-20, u Lukáša 8,5-8. 11-15.

Ak aplikujeme toto podobenstvo do života kresťana nájdeme tieto prekážky pri prijímaní Božieho Slova, v závislosti od pôdy do ktorej je siate – od postoja človeka k Slovu Božiemu:

1.  Tvrdá pôda pri ceste vyjadruje odmietavý postoj človeka voči Božiemu Slovu, neuvedomovanie si jeho dôležitosti, užitočnosti pre život terajší aj večný, neprijíma jeho autoritu.

Praktické prejavy v živote kresťana môžu byť neprijímanie akejkoľvek autority, teda ani autority Božieho Slova, často nerešpektovanie názorov iných – znižovanie a zľahčovanie, tvrdosť a chladnosť vo vzťahoch s inými ľuďmi, hlavne najbližšími. Ak kresťan vníma už len prvé prejavy takýchto postojov vo svojom živote, má sa mať na pozore, pretože to signalizuje, že sa stáva zatvrdeným voči Božiemu Slovu, a jeho pôsobeniu v jeho živote.

V konečnom dôsledku to znamená, že sa stáva odmietavým voči Bohu, zrejme v niektorej oblasti svojho života. (napr: v neodpustení, nezmierení sa s okolnosťami v živote či minulými alebo dnešnými, odmietanie ľudí s ich názormi a postojmi, neprijatím seba samého a svojich vlastných nedostatkov – život v určitom popieraní hriechu a jeho dôsledkov…)

2.   Skalnatá pôda vyjadruje postoj nadšeného človeka voči Božiemu Slovu. Takýto postoj  je povrchný a krátkodobý, v realite všedných dní prichádza vytriezvenie z nadšenia.

V tomto prípade má kresťan skúmať svoje odhodlanie žiť novým životom pre Krista a skúmať svoje správanie pri rozličných ťažkostiach a pokušeniach z blízkej minulosti. Ak si uvedomuje svoju náladovosť voči rozličným situáciám, ktoré sa opakujú, a začína si byť istý sám sebou, že niečo sám zvládne, nestavia na Bohu – skale, ale sám na sebe nie je pevne zakorenený v Božom Slove.

Kresťan má byť citlivý na reakcie okolia, ak si sám neuvedomuje svoje správanie, ako sa zachoval v poslednom čase, či nie je príliš zmietaný okolnosťami alebo či nekolíše v tom, že sa rýchlo pre niečo nadchne a potom upadá do skleslosti a je zatrpknutý.

3. Tŕnitá pôda tu vyjadruje postoj rozdvojeného človeka voči Božiemu Slovu. Na jednej strane takýto človek chce prijať Božie Slovo, na druhej strane mu v tom bráni tŕnie a burina.

Aj u kresťana je burinou často vlastná povaha, zdedené sklony, ktoré prekážajú prijatiu Božieho Slova, čo sa prejaví v denných situáciách, častých prejavoch hnevu, zúfalstva a pod. U zamestnaného kresťana je to často časová zaneprázdnenosť a náročný denný program spolu so starosťami o Božie dielo, ktoré môžu pohlcovať Slovo a nepriniesť úžitok v jeho vlastnom živote, zmenu charakteru, a tým aj ich práca môže byť márna.

Aj naň číha nebezpečenstvo túžby po lepšom hmotnom zaistení svojej rodiny, a teda po bohatstve. Ich pozornosť je sústredená na mamonu, neslúžia Bohu a ich dielo je tak neplodné. Ak kresťan podlieha rozkošiam alebo inej žiadostivosti,potom je jeho srdce také preplnené týmito túžbami, že Božie Slovo je akoby v tŕní, a preto ani jeho služba neprináša úžitok.

Záver : Dobrou pôdou sú srdcia ochotné prijímať, ktoré správne ‚počúvajú‘, slovo správne ‚zachovávajú‘ a správne ‚premieňajú na činy‘. Nielenže sú a zostanú pravými poslucháčmi, ale sú uskutočňovatelia Božieho slova.

Boris Kmec