Naozaj si môžem robiť, čo chcem ak prijmem Boha ? Boh nám vo svojej milosti ponúka možnosť úplného očistenia, teda odpustenie našich hriechov. Ale ako je to s tým, či Boh dokáže odstrániť z nášho srdca túžbu po hriechu ?

Pravá alebo falošná poslušnosť ?

Nemôžeme sa zaoberať veľkým námetom ospravedlnenia z viery a pritom nenaraziť na myšlienku poslušnosti. Je dôležité si uvedomiť, že poslušnosť nemôžeme oddeliť od viery. Kráčajú stále spolu. Poslušnosť voči Božiemu zákonu je totiž výsledkom, lepšie povedané plodom viery.

Každý však, kto považuje zachovávanie Božích prikázaní za „povinnosť“, začína z nesprávnej štartovacej pozície. Ak som poslušný iba preto, že musím, potom moje náboženstvo nestojí za nič. Pravá poslušnosť zahŕňa viac, než povinnosť.

Božie slovo hovorí o Ježišovi Kristovi, ktorý je naším vzorom: „Vtedy som povedal: Hľa prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, môj Bože, vo svojom vnútri mám tvoj zákon.“ Žalm 40,8.9

Poslušnosť, ktorú prejavoval Kristus, pochádzala z vnútra. Zo srdca, z mysle, zo zámerov a pohnútok očistených Božou milosťou. Poslušnosť, ktorá pochádza z iných zdrojov je falošná. Z toho vyplýva, že niektorí z nás sa stali obeťami falošnej poslušnosti. Tá môže urobiť dojem na ľudí, nikdy však neurobí dojem na Boha. Jedinci s pevnou vôľou zvládnu mnohé, aj predstierať vonkajšiu poslušnosť.

Ak sa zameriame výhradne na vonkajšie prejavy správania sa, ako na to najpodstatnejšie v kresťanskom živote, tak na takomto postoji je možné dokonca založiť celú cirkev. Pán ježiš však prehlásil: “ Ak vaša spravodlivosť neprekoná spravodlivosť farizejov a zákonníkov, ak to teda nebude skutočná vnútorná poslušnosť, nemáte šancu dostať sa do Božieho kráľovstva.“ (Parafrázovaný text podľa Matúš 5:20)

Aký prístup mali farizeji a zákonníci k Božiemu zákonu ? Chceli požehnania, ktoré prichádzajú s poslušnosťou voči Božím prikázaniam, ale nechceli Pána. Chcem teda aby boli moje modlitby vypočuté, ale vôbec ma nezaujíma Pán, ku ktorému sa modlím.

Biblia naozaj učí, že požehnania prichádzajú s poslušnosťou voči Božiemu zákonu a nedostatok požehnania s neposlušnosťou. „O čo by sme ho žiadali, dostávame od neho, pretože zachovávame jeho prikázania a činíme čo sa mu páči.“ 1. Jána 3,22.

Mojžiš a jeho nasledovníci stáli v prvej línii tých, ktorí hovorili: „Buď poslušný a budeš žiť. Neposlúchaj a zomrieš.“ Po prečítaní Starého zákona, ťažko môžeme prehliadnuť zásadu, že poslušnosť prináša požehnanie a neposlušnosť zlorečenstvo. Je potrebné si však uvedomiť, že hovoríme iba o požehnaní v tomto živote. A to je nesmierny rozdiel, ak hovoríme o poslušnosti – preto, aby sme boli zachránení pre večné kráľovstvo, alebo aby sme prijali jeho požehnania pre prítomný život.

Morálka je nenáboženské slovo a označuje vonkajšie dodržiavanie určitých zásad a zákonov. Má svoj význam a hodnotu. Vo svete prináša úžitok a prospech. Pán Ježiš nám ukázal úplne iný druh poslušnosti. Tej, ktorá vedie do večnosti s Ním. Je to poslušnosť, ktorá prichádza zhora – od Otca. Nežil ako Boh, ale ako človek. Mohol čerpať silu sám zo seba, ale On to neurobil. Moc, ktorá sa prejavovala v jeho živote, v jeho divoch a zázrakoch, v jeho dokonalej poslušnosti, tú moc čerpal od Otca.

Čo teda máme robiť my ? Jednoducho toto: Ak budeme v spojení s Pánom Ježišom, On dovedie dielo, ktoré v nás začal, až do dňa svojho 2. príchodu alebo našej smrti.

V Rimanom 8,3.4 sa píše: „Boh učinil to, čo bolo zákonu nemožné pre ľudskú slabosť…“  (Nikto z nás, ani ty, ani ja, ani apoštol Pavol, nie sme schopní vo vlastnej sile plniť Božie prikázania. Je to dôsledok našej hriešnej prirodzenosti.) „Ako obeť za hriech poslal svojho vlastného Syna v tele, ako má hriešny človek, aby na ľudskom tele odsúdil hriech a aby tak spravodlivosť požadovaná zákonom bola naplnená v nás, ktorí sa neriadime svojou vôľou, ale vôľou Ducha.“

Inak povedané, nesnažíme sa byť poslušní vo vlastnej sile, ale prijímame silu Božieho Ducha tak, ako to robil Pán Ježiš tu na Zemi. Ak si budeme úprimne želať, aby Boh presadil svoju vôľu v našom živote, túto silu môžeme získať aj my.

A preto zrelí kresťania môžu robiť, čo sa im páči, pretože sa im páči to, čo sa páči Bohu. Ak sa mu odovzdáme, naše srdce sa spojí s Jeho srdcom, naša vôľa splynie s Jeho vôľou, naša myseľ sa zjednotí s Jeho mysľou, naše myšlienky sa Mu podriadia, žijeme teda Jeho životom. (Lepšie povedané, potom On žije v nás.) Tým si vlastne obliekame rúcho Kristovej spravodlivosti. Ako to poznáme ? Meradlom a zákonom v tom všetkom je Božie Slovo.

Iveta Kažmírska      (spracované podľa Morisa Vendena – Miluj Boha a rob si, čo chceš.)