„Ten, kto zakrýva svoje previnenia, nebude mať úspech, kto ich vyzná a opustí, dôjde milosrdenstva.“ (Prísl. 28,13) Podmienky Božej milosti sú jednoduché, spravodlivé a rozumné. Boh od nás nežiada nič ťažké, aby nám boli odpustené hriechy.

Svoje hriechy vyznávaj Bohu, lebo len On ich môže odpustiť a svoje chyby si vyznávajte navzájom. Tí, čo sa vyznaním viny pred Bohom nepokorili, nesplnili prvú podmienku prijatia. A tiež, ak sme neokúsili zármutok, ak sme v pravej pokore a skrúšeným duchom svoje hriechy nevyznali, potom sme odpustenie hriechov nikdy úprimne nehľadali.

Jediným dôvodom, prečo nám hriechy minulosti neboli odpustené, je naša neochota pokoriť srdce a splniť podmienky slova pravdy. Vyznanie hriechu má byť ochotné a úprimne. Nedá sa vynucovať. Iba vyznanie vychádzajúce z hĺbky duše nájde Boha nekonečného zľutovania. Žalmista hovorí: „Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca, pomáha tým, čo sú ubitého ducha.“ (Žalm 34,19)

Pravé vyznanie je vždy určité a doznáva jednotlivé hriechy. Vyznanie bez úprimného pokorenia a nápravy Boh neprijíma. V živote musia nastať prenikavé zmeny. Treba odstrániť všetko, čo Boha uráža. Taký bude dôsledok opravdivého zármutku nad hriechom.

Keďže hriech umŕtvil mravnú citlivosť človeka, hriešnik neuvidí nedostatky svojho charakteru, ani si neuvedomuje rozsah svojich zlých skutkov. Preto, ak sa nepodáva presvedčujúcej moci Ducha Svätého, ktorý ho upozorňuje na spáchané zlo, zostáva čiastočne slepý voči svojmu hriechu.

Každé doznanie viny potom sprevádza určitým ospravedlňovaním svojho počínania. Duch sebaospravedlňovania má svoj pôvod v otcovi lži a prejavil sa vo všetkých Adamových synoch a dcérach. Také vyznania nie sú z podnetu Božieho Ducha a Boh ich neprijíma.

Pravé pokánie vedie človeka k tomu, že svoju vinu bude znášať sám a úprimne a bez pokrytectva ju dozná. Príklady pravej ľútosti a pokory v Božom slove svedčia o takomto pokání, v ktorom nieto nijakej výhovorky za hriech, ani snahy po sebaospravedlnení.

Ako syn vyznáva previnenia svojmu láskavému otcovi, tak úprimný kajúcnik vyzná všetky svoje hriechy Bohu. V Písme čítame: „Ak vyznávame svoje hriechy, on je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ (1 Jána 1,9)

Iveta Kažmírska ( spracované podľa knihy Nachádzanie vnútorného pokoja )