Príroda a zjavenie zhodne svedčia o Božej láske. Nás nebeský Otec je Zdrojom života, múdrosti a radosti. Boh stvoril človeka dokonale svätého a šťastného. Zem, ktorá vyšla z Tvorcovej ruky nejavila nijakou stopu úpadku. Len prestúpenie Božieho zákona prinieslo trápenie a smrť. No aj v utrpení sa zjavuje Božia láska.

Trnie a bodľačie – ťažkosti a skúšky, ktoré naplňujú ľudský život námahou a starosťami, bolo určené pre blaho človeka, ako potrebná zložka Božieho výchovného plánu na jeho povznesenie, z poníženia záhuby. Aj keď svet leží v hriechu, predsa nie je len miestom žiaľu a utrpenia. Na bodliači a trní kvitnú ruže. Boh sám oznamuje svoju nekonečnú lásku a milosrdenstvo k ľuďom.

Keď Mojžiš prosil: „Ukáž mi svoju slávu.“ Pán mu odpovedal: „Celú svoju slávu prevediem pred tebou.“ (2. Moj. 33,18,19) Boh šiel popred Mojžiša a volala: „Hospodin, Hospodin, Boh milosrdný a ľútostivý, zhovievavý a hojný v milosti a vernosti zachovávajúci priazeň tisícom, odpúšťajúci vinu a priestupok a hriech.“ (2. Moj. 34,6.7) Chcel nám zjaviť sám seba. Nepriateľ dobra však tak zaslepil ľudskú myseľ, že ľudia hľadeli na Boha so strachom a prestavovali si Ho ako prísneho a nemilosrdného pozorovateľa chýb a pokleskov, ktorý ich potom trestá svojimi súdmi.

Preto prišiel Ježiš medzi ľudí, aby tento temný tieň odstránil a svetu zjavil skutočný Boží charakter a Jeho nekonečnú lásku k padlému človekovi. Preto chodil, robil dobre, uzdravoval všetkých, ktorých ovládal satan. V každom Jeho skutku sa prejavovala láska, milosrdenstvo a súcit. K ľuďom pristupoval so srdcom plným nežného porozumenia. Ani tí najchudobnejší a najponíženejší sa nebáli prísť k Nemu. Ba aj deti cítili Jeho príťažlivosť.

Ježiš nezamlčal ani jediné slovo pravdy, no vždy ju hlásal s láskou. Pri styku s ľuďmi bol krajne taktný, ohľaduplný a láskavo pozorný. Nikdy nebo nezdvorilý, nikdy bezdôvodne nepovedal prísne slovo a citlivú dušu nikdy zbytočne neranil. Nekritizoval ľudskú slabosť. Odhaľoval pokrytectvo, neveru a nespravodlivosť.

Kázal však so slzami v očiach. Vážil si každého človeka. Kristom zjavené prúdy božského súcitu k ľuďom pochádzajú z Otcovho srdca. Bol a je to náš Vykupiteľ. Boh Otec dal túto Obeť z lásky k nám. „On znášal trest za náš pokoj, Jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenie.“ (Iz. 53,5) Kristus Bol sprostredkovateľom Božej neskonalej lásky k padlému ľudstvu. „Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou.“ (2. Kor. 5,19)

Táto obeť umožňuje, že Boh pri všetkej svojej spravodlivosti môže ospravedlniť toho, kto verí v Ježiša Krista a prijíma Jeho zástupnú obeť. Kristus, ktorý bol jedno s Bohom, spojil sa s ľuďmi nerozlučným putom. On je našou Obeťou, našim Obhajcom, našim Bratom. Našu podobu má pred Otcovým trónom – je Synom človeka. To všetko preto, aby bol človek povznesený z hriešneho poníženia a záhuby.

Akú cenu tým nadobúda človek! Božiu lásku predstavil Ten, ktorý pozná jej výšku a hĺbku. Preto, čím viac budeme uvažovať o Božom charaktere vo svetle kríža, tým viac budeme vidieť milosrdenstvo, nehu a odpustenie spojené so spravodlivosťou a právom.

Iveta Kažmírska    ( spracované podľa Nachádzanie vnútorného pokoja )