„Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“   Ján 14,26

 „Ale keď prijde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať.“                                     Ján 16,13

Duch Svätý vedie k Božiemu Slovu a vedeniu v súlade s ním.

Veľkú škodu pôsobia dielu Ducha Svätého bludy ľudí, ktorí tvrdia, že sú vedení Duchom, a preto sa už nepotrebujú riadiť Božím slovom. Nechávajú sa viesť dojmami, ktoré pokladajú za Boží hlas vo svojom vnútri. Ale duch, ktorý ich ovláda, nie je Božím Duchom.

Toto podliehanie dojmom spolu s prehliadaním Písma môže viesť len k zmätku, klamu a skaze. Slúži to iba k prehlbovaniu zámerov zlého. Preto pôsobenie Ducha Svätého v Kristovej cirkvi je životne dôležité, jedným zo satanových podvodov skrze chyby extrémistov a fanatikov je uvrhnúť opovrhnutie na prácu Ducha a spôsobiť, aby Boží ľud prehliadal tento zdroj sily, ktorý nám pripravil sám náš Pán.

V súlade s Božím slovom mal Duch Svätý konať svoje dielo v priebehu doby zvestovania evanjelia. V obdobiach kedy vznikali Písma ako Starého, tak i Nového zákona, neprestával Duch Svätý mimo zjavenia, ktoré boli vložené do Svätého Zákona, oznamovať pravdu rôznym jednotlivcom.

Biblia sama hovorí o tom, ako ľudia skrze Ducha Svätého dostali varovania, napomenutia, rady a poučenia v záležitostiach, ktoré nemali súvislosť s daným Písmom. Zmieňuje sa o prorokoch v rôznych dobách, ktorých výroky  nikto nezaznamenal. Rovnakým spôsobom i neskôr, keď bol kánon Písma ukončený, Duch Svätý stále pokračoval vo svojom diele, aby osvecoval, upozorňoval a povzbudzoval Božie deti.

Boží Duch vedie k úplnému odovzdaniu sa Bohu.

„A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia? A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“                                                                     Skutky 2,37.38

Bohu sa musí odovzdať celé srdce, inak nemôže nastať zmena, ktorá by nás obnovovala k jeho obrazu. Svojou hriešnou prirodzenosťou sme sa odcudzili Bohu. Duch svätý hovorí o tom takto: „Mŕtvi pre priestupky a hriechy.“ „Hlava je celá chorá a celé srdce zomdlené. Od hlavy až k päte nič nie je zdravé.“ Satan nás drží vo svojej pasci, boli sme ním „ ulovení, aby sme konali jeho vôľu“ (Ef 2,1, Iz 1,5.6, 2. Tim 2,26).

Boh nás chce vyliečiť, vyslobodiť nás. To však vyžaduje úplné pretvorenie, obnovu celej našej podstaty, musíme sa cele odovzdať Pánu. Boj s vlastným já je tým najväčším zápasom, ktorý človek bojuje. Vzdať sa vlastného já, podriadiť všetko vôli Božej, vyžaduje veľké úsilie.

Človek sa však najprv musí podriadiť Bohu, skôr ako sa môže znovu narodiť v svätosti.Božia vláda nie je – ako sa nám satan snaží nahovoriť – založená na slepej podriadenosti, na nerozumnom násilí, ale sa dovoláva rozumu a svedomia. „Poďte, prejednajme to spolu“ (Iz 1,18), pozýva Stvoriteľ bytosti, ktoré stvoril. Boh neznásilňuje vôľu stvorených bytostí. Nemôže prijať pocty, ktoré mu nedávame radi a dobrovoľne.

Vynútené podriadenie by bránilo každému skutočnému rozvoji mysle alebo povahy a urobilo by z človeka len nástroj. To nie je úmyslom Stvoriteľa. Boh si praje, aby človek, koruna jeho stvoriteľského diela, dosiahol najvyššieho možného vrcholu rozvoja.

Ukazuje nám najskvelejšie požehnania, ktoré nám chce udeliť svojou milosťou. Pozýva nás, aby sme sa mu odovzdali, aby v nás mohol konať svoju vôľu.  Na nás záleží, aby sme sa rozhodli, či chceme byť vyslobodení z otroctva hriechu, aby sme mohli zdieľať slávnú slobodu synov Božích.

Ak sa chceme oddať Bohu, musíme sa nutne vzdať všetkého, čo by nás od neho oddeľovalo. Preto Spasiteľ zdôrazňuje: „Nikto z vás, kto sa nerozlúči so všetkým, čo má, nemôže byť mojim učeníkom“ (Luk 14,33).

Musíme sa vzdať všetkého, čo odvádza srdce od Boha. Modlou mnohých je bohatstvo. Láska k peniazom, túžba po majetku je zlatá reťaz, ktorou sú pripútaní k satanovi. Iní bažia po uznaniu a svetských poctách. Cieľom iných je život v sebeckom pohodlí, bez akejkoľvek zodpovednosti. Tieto otrocké putá je však nutné zlomiť. Nemôžeme patriť z polovice Bohu a z polovice svetu. Nie sme Božími deťmi, ak nimi nie sme cele.

Svätý Duch vedie k posväteniu skrze lásku Kristovu.

„A taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.“                        Rimanom 5,5

Sú ľudia, ktorí si myslia, že slúžia Bohu. Chcú poslúchať jeho zákon, vytvárať si pekný charakter a dosiahnúť spasenie, avšak sa spoliehajú len na svoju vlastnú silu.

Na ich srdce nepôsobí vedomie Kristovej lásky, iba sa snažia plniť povinnosti kresťanského života, ako niečo, čo od nich vyžaduje Boh, aby získali nebo. Takéto náboženstvo je bezcenné. Ak prebýva v srdci Kristus, je človek tak naplnený jeho láskou a radosťou z jeho spoločenstva, že sa mu celkom odovzdáva.

Pri rozjímaní o Kristovi zabúdame na seba. Láska k Ježišovi sa stane pohnútkou k činnosti. Tí, čo pocítili bezmedznú lásku Božiu, sa nepýtajú, čo stačí k splneniu požiadavkov Božích, neuspokojujú sa s najnižšim stupňom, ale usilujú o dokonalé plnenie vôle svojho Vykupiteľa. S opravdivosťou  odovzdávajú všetko a prejavujú záujem, ktorý odpovedá cene cieľa ku ktorému smerujú. Vyznávanie Krista bez takejto hlbokej lásky je len slovný prejav, len suchá formalita, ťaživé otrocké jarmo.

/ Upravené a spracované podľa E. White: Veľký spor a Cesta ku Kristu /