Môj priateľ si pri spoločnom rozhovore povzdychol a poznamenal: „Ten čas ale uteká….“ Neviem ako vy, ale ja sa s týmto postrehom celkom stotožňujem. Znova som si uvedomil jeho „pravdivosť“, keď ďalší týždeň sa stratil na obzore. A zase je tu sobota.

Akoby cvalom, uháňajú a strácajú sa nezadržateľne nielen okamihy nášho života,  ale hodiny, dni, mesiace, ba dokonca roky. Aj keď vieme, že rýchle (resp. rýchlejšie) utekajúci čas je skôr  subjektívny pohľad na vec než skutočnosť, ( keďže interval akým čas plynie sa nemení) no z istých dôvodov sa neubránime  pocitu, že čas nám plynie rýchlejšie a je ho akoby menej.

V mojej mysli sa vybavia dve otázky spojené s touto skutočnosťou.

1.Čím to je, že ten čas tak „uteká“ ?

Príčinou toho, že nám čas „uteká rýchlejšie“ je možno to, že nám jednoducho pribúdajú starosti a povinnosti, alebo si nevieme zorganizovať prácu, resp. čas. Výsledkom  je, že nestíhame a „máme málo času“.

Problém „utekajúceho času“ nie je vôbec len znamením našej doby. V Biblii čítame, že s týmto fenoménom zápasil aj Mojžiš.

„A stalo sa na druhý deň, že sadol  Mojžiš, aby súdil ľud, a ľud stál nad Mojžišom od rána až do večera. 14A keď videl svokor Mojžišov všetko, čo koná ľudu, povedal: Aká je toto vec, ktorú ty konáš ľudu? Prečo ty sedíš sám a všetok ľud stojí nad tebou od rána až do večera“2 Moj 18, 13.14;

Podľa tohto záznamu Mojžišovi okrem vodcovského poslania pribudla aj úloha sudcu. Veľa práce a málo času. Aj tak by sa dal nazvať Mojžišov pracovný deň. Mojžiš nestíhal. Možno sa v tejto náročnej situácii,  aby všetko stíhal, žiadalo Mojžišovi natiahnuť dĺžku dňa…  Nezabudnime však, že tak ako aj dnes  aj v tej dobe mal deň 24 hodín. Jednoducho spomaliť či natiahnuť čas nebolo možné.   Problém nebol v tom, že bolo málo času, ale skôr neprimerane veľa práce na daný časový úsek. To bol dôvod prečo Mojžišovi „utekal čas“ a nestíhal.

Tá druhá a rozhodujúca otázka znie : Čo s „utekajúcim„ časom ?

Mojžišovi zrejme chýbal dobrý „časový manažment“ tak by sa vyjadrili asi mnohí v duchu dnešnej doby. A bolo by to celkom pravdivé. (Časový manažment znamená ovládnutie vlastného času a práce, namiesto toho, aby oni ovládli nás.)

„Nie je to dobrá vec ktorú robíš“ (2 Moj 18,17) skonštatoval  pri pohľade na Mojžišovu prácu jeho svokor Jetro.  A povedal mu aj prečo: „ Istotne sa unavíš i ty i tento ľud…lebo vec je priťažká pre teba, nebudeš ju môcť sám konať“ v.18. Mojžiš ktorého zrejme netreba príliš o tejto skutočnosti presvedčovať príjme od svojho múdreho svokra vynikajúcu radu. Čítame o tom takto:  „Poslúchni teraz môj hlas a poradím ti a Boh bude s tebou… ty vyhliadni z celého ľudu chrabrých mužov,… a ustanovíš ich nad nimi za náčelníkov nad tisícami, náčelníkov nad stami, náčelníkov nad päťdesiatimi a náčelníkov nad desiatimi. 22A budú súdiť ľud každého času, a bude tak, že každú veľkú vec donesú k tebe, ale každú malú vec rozsúdia oni; takým činom sa ti uľahčí..“2 Moj 18,19-22;

„A Mojžiš poslúchol slovo svojho svokra a učinil všetko, čo povedal“.v.24; čítame biblický záznam. Tento jeho počin priniesol úžitok Mojžišovi ako aj celému ľudu.

Tento biblický príbeh, ktorý je starý vyše tri tisíc rokov je napriek tomu stále aktuálny a poučný. Pomáha nám v neľahkej dobe múdro a efektívne hospodáriť s našili silami ako aj s časom, ktorý je nám k dispozícii. Mať dobrý časový manažment, ako sa dnes hovorí, ani podľa Biblie zrejme nie je na zahodenie. Byť schopný ustrážiť čas, vhodne ho využiť, aby nám zbytočne „neutekal“ je zrejme záujem nielen náš ale predovšetkým Boží.

“Poslúchni teraz môj hlas a poradím ti a Boh bude s tebou…“

Oliver Popovič