adminmi

This user hasn't shared any biographical information


Posts by adminmi

DUCH SVÄTÝ VEDIE: K PRAVDE, ODOVZDANIU A POSVÄTENIU

„Ale Tešiteľ, Svätý Duch, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetkému a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“   Ján 14,26

 „Ale keď prijde on, ten Duch pravdy, uvedie vás do každej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť všetko, čokoľvek počuje, aj budúce veci vám bude zvestovať.“                                     Ján 16,13

Duch Svätý vedie k Božiemu Slovu a vedeniu v súlade s ním.

Veľkú škodu pôsobia dielu Ducha Svätého bludy ľudí, ktorí tvrdia, že sú vedení Duchom, a preto sa už nepotrebujú riadiť Božím slovom. Nechávajú sa viesť dojmami, ktoré pokladajú za Boží hlas vo svojom vnútri. Ale duch, ktorý ich ovláda, nie je Božím Duchom.

Toto podliehanie dojmom spolu s prehliadaním Písma môže viesť len k zmätku, klamu a skaze. Slúži to iba k prehlbovaniu zámerov zlého. Preto pôsobenie Ducha Svätého v Kristovej cirkvi je životne dôležité, jedným zo satanových podvodov skrze chyby extrémistov a fanatikov je uvrhnúť opovrhnutie na prácu Ducha a spôsobiť, aby Boží ľud prehliadal tento zdroj sily, ktorý nám pripravil sám náš Pán.

V súlade s Božím slovom mal Duch Svätý konať svoje dielo v priebehu doby zvestovania evanjelia. V obdobiach kedy vznikali Písma ako Starého, tak i Nového zákona, neprestával Duch Svätý mimo zjavenia, ktoré boli vložené do Svätého Zákona, oznamovať pravdu rôznym jednotlivcom.

Biblia sama hovorí o tom, ako ľudia skrze Ducha Svätého dostali varovania, napomenutia, rady a poučenia v záležitostiach, ktoré nemali súvislosť s daným Písmom. Zmieňuje sa o prorokoch v rôznych dobách, ktorých výroky  nikto nezaznamenal. Rovnakým spôsobom i neskôr, keď bol kánon Písma ukončený, Duch Svätý stále pokračoval vo svojom diele, aby osvecoval, upozorňoval a povzbudzoval Božie deti.

Boží Duch vedie k úplnému odovzdaniu sa Bohu.

„A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia? A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.“                                                                     Skutky 2,37.38

Bohu sa musí odovzdať celé srdce, inak nemôže nastať zmena, ktorá by nás obnovovala k jeho obrazu. Svojou hriešnou prirodzenosťou sme sa odcudzili Bohu. Duch svätý hovorí o tom takto: „Mŕtvi pre priestupky a hriechy.“ „Hlava je celá chorá a celé srdce zomdlené. Od hlavy až k päte nič nie je zdravé.“ Satan nás drží vo svojej pasci, boli sme ním „ ulovení, aby sme konali jeho vôľu“ (Ef 2,1, Iz 1,5.6, 2. Tim 2,26).

Boh nás chce vyliečiť, vyslobodiť nás. To však vyžaduje úplné pretvorenie, obnovu celej našej podstaty, musíme sa cele odovzdať Pánu. Boj s vlastným já je tým najväčším zápasom, ktorý človek bojuje. Vzdať sa vlastného já, podriadiť všetko vôli Božej, vyžaduje veľké úsilie.

Človek sa však najprv musí podriadiť Bohu, skôr ako sa môže znovu narodiť v svätosti.Božia vláda nie je – ako sa nám satan snaží nahovoriť – založená na slepej podriadenosti, na nerozumnom násilí, ale sa dovoláva rozumu a svedomia. „Poďte, prejednajme to spolu“ (Iz 1,18), pozýva Stvoriteľ bytosti, ktoré stvoril. Boh neznásilňuje vôľu stvorených bytostí. Nemôže prijať pocty, ktoré mu nedávame radi a dobrovoľne.

Vynútené podriadenie by bránilo každému skutočnému rozvoji mysle alebo povahy a urobilo by z človeka len nástroj. To nie je úmyslom Stvoriteľa. Boh si praje, aby človek, koruna jeho stvoriteľského diela, dosiahol najvyššieho možného vrcholu rozvoja.

Ukazuje nám najskvelejšie požehnania, ktoré nám chce udeliť svojou milosťou. Pozýva nás, aby sme sa mu odovzdali, aby v nás mohol konať svoju vôľu.  Na nás záleží, aby sme sa rozhodli, či chceme byť vyslobodení z otroctva hriechu, aby sme mohli zdieľať slávnú slobodu synov Božích.

Ak sa chceme oddať Bohu, musíme sa nutne vzdať všetkého, čo by nás od neho oddeľovalo. Preto Spasiteľ zdôrazňuje: „Nikto z vás, kto sa nerozlúči so všetkým, čo má, nemôže byť mojim učeníkom“ (Luk 14,33).

Musíme sa vzdať všetkého, čo odvádza srdce od Boha. Modlou mnohých je bohatstvo. Láska k peniazom, túžba po majetku je zlatá reťaz, ktorou sú pripútaní k satanovi. Iní bažia po uznaniu a svetských poctách. Cieľom iných je život v sebeckom pohodlí, bez akejkoľvek zodpovednosti. Tieto otrocké putá je však nutné zlomiť. Nemôžeme patriť z polovice Bohu a z polovice svetu. Nie sme Božími deťmi, ak nimi nie sme cele.

Svätý Duch vedie k posväteniu skrze lásku Kristovu.

„A taká nádej nezahanbuje, lebo láska Božia je vyliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorý nám je daný.“                        Rimanom 5,5

Sú ľudia, ktorí si myslia, že slúžia Bohu. Chcú poslúchať jeho zákon, vytvárať si pekný charakter a dosiahnúť spasenie, avšak sa spoliehajú len na svoju vlastnú silu.

Na ich srdce nepôsobí vedomie Kristovej lásky, iba sa snažia plniť povinnosti kresťanského života, ako niečo, čo od nich vyžaduje Boh, aby získali nebo. Takéto náboženstvo je bezcenné. Ak prebýva v srdci Kristus, je človek tak naplnený jeho láskou a radosťou z jeho spoločenstva, že sa mu celkom odovzdáva.

Pri rozjímaní o Kristovi zabúdame na seba. Láska k Ježišovi sa stane pohnútkou k činnosti. Tí, čo pocítili bezmedznú lásku Božiu, sa nepýtajú, čo stačí k splneniu požiadavkov Božích, neuspokojujú sa s najnižšim stupňom, ale usilujú o dokonalé plnenie vôle svojho Vykupiteľa. S opravdivosťou  odovzdávajú všetko a prejavujú záujem, ktorý odpovedá cene cieľa ku ktorému smerujú. Vyznávanie Krista bez takejto hlbokej lásky je len slovný prejav, len suchá formalita, ťaživé otrocké jarmo.

/ Upravené a spracované podľa E. White: Veľký spor a Cesta ku Kristu /

Dobrý a štedrý Boh – nás pozýva k dobročinnosti a štedrosti

„Ucti si Hospodina zo svojho majetku a z prvotín každej úrody, potom sa tvoje sýpky naplnia obilím a tvojimi lismi bude pretekať mušt.“                                                              Príslovia 3,9.10          More >

Návrat domov

„A Boh riekol Jakobovi: Vstaň, choď hore do Bétela a bývaj tam a učiň tam oltár silnému Bohu, ktorý sa ti ukázal vtedy, keď si utekal pred Ezavom, svojím bratom.“                                                                    Genesis 35,1 More >

Čas konca

Pre Babylon je príznačná snaha privlastniť si čo je cudzie, ba aj ľudí. Sme v roku 605 pr. Kr. Jeruzalem, hlavné mesto Judska obliehajú Chaldeji a jeho obyvateľov odvlečú do zajatia. Daniel a jeho priatelia sú medzi nimi. More >

KTO BUDE SPASENÝ ? (Kto vojde do Nebeského Kráľovstva?)

Pán Ježiš nás v otázke spasenia nenechal bez odpovede. Odpovedal svojím životom, smrťou i vzkriesením. Túto otázku: Kto bude spasený ?,  tiež často spájal s vojdením do Nebeského kráľovstva. Počúvajme, čo hovorí Pán, On, Živé Slovo Božie: More >

Požehnanie soboty – siedmeho dňa

„A Boh dokonal siedmeho dňa svoje dielo, ktoré činil, a odpočíval siedmeho dňa od všetkého svojho diela, ktoré učinil. A Boh požehnal siedmy deň a posvätil ho, lebo v ňom si odpočinul od všetkého svojho diela, ktoré stvoril Boh činiac.“                                            Genesis 2,2.3 More >

Zdroj lásky a pokoja

Príroda a zjavenie zhodne svedčia o Božej láske. Nás nebeský Otec je Zdrojom života, múdrosti a radosti. Boh stvoril človeka dokonale svätého a šťastného. Zem, ktorá vyšla z Tvorcovej ruky nejavila nijakou stopu úpadku. Len prestúpenie Božieho zákona prinieslo trápenie a smrť. No aj v utrpení sa zjavuje Božia láska. More >

Dávať znamená žiť

Boh je Zdrojom života, svetla a radosti. Z Neho pochádzajú požehnanie pre všetko Ním stvorené. A v ktoromkoľvek ľudskom srdci je Boží život, prejaví sa to skutkami lásky a požehnania voči iným.

More >

Potrebuješ pokoj

Človek bol pôvodne obdarený ušľachtilými schopnosťami a duševne bol vyrovnaný. Ako dokonalá bytosť žil v súlade s Bohom – mal čisté myšlienky a sväté úmysly. Tešil sa zo spoločnosti Toho, v ktorom sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti. Neposlušnosť však zničila tieto schopnosti a lásku vystriedalo sebectvo. Ľudská prirodzenosť prestúpením tak zoslabla, že vlastnou silou už nedokážeme odolať moci zla.

Človek sa stal satanovým otrokom a bol by ním zostal navždy, keby Boh nebol zvláštnym spôsobom zasiahol. Kedže už nenachádzame radosť vo svätosti a pred Bohom sa skôr ukrývame, aj keby sme mohli vstúpiť do neba, predsa by sme sa z toho netešili.

Duch nesebeckej lásky, ktorý tam vládne, by v duši hriešnika nenašiel nijaký ohlas. Nebo by mu bolo miestom múk a túžil by sa ukryť pred Tým, ktorý je jeho svetlom. Bezbožných z neba nevylučuje Božie svojvoľné rozhodnutie. Hriešny človek sa z neho vylučuje sám, svojou nepripravenosťou pre spoločenstvo v ňom. Božia sláva by mu bola spaľujúcim ohňom. Hriech spôsobil, že naše srdce je zlé a my ho nedokážeme zmeniť. Zmýšľame telesne, čo je označené ako nepriateľstvo voči Bohu. (Rim 8,7)

Vôľove vypätie a ľudské úsilie majú svoj význam, ale tu tú bezmocné. Navonok môžu podnietiť bezchybné správanie, no srdce zmeniť nemôžu. Naše srdce je zlé. „Kto získa čisté z neistého?“ (Jób 14,4)

Preto ešte skôr než sa človek obráti od hriechu k svätosti, určitá moc musí zasiahnuť zhora. Tou mocou je Kristus. Jedine On dokáže oživiť umŕtvené duchovné schopnosti. „Ak sa niekto nenarodí znova.“ Teda, kým neprijme nové srdce, nové túžby, zámery a pohnútky, vedúce k novému spôsobu života. „nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“ (Ján 3,3)

Predstava, že treba len rozvinuť to dobré, ktoré je v ľudskom srdci od narodenia, je osudným klamom. Dôvod je ten, že: „Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom a nemôže ich poznať, lebo ich treba duchovne rozsudzovať.“ (1. Korinťanom 2:14) „Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť.“ (Ján 3,7)

Nestačí si láskavosť, dobrotivosť a otcovskú nehu Božieho charakteru len uvedomovať. Nestačí pochopiť múdrosť a spravodlivosť Božieho zákona. Aby sa naše srdce premenilo, potrebujeme „Baránka Božieho, ktorý sníma hriech svata.“ (Ján 1,19) Boží Duch sa stále snaží vystihnuť túto pravdu a objasniť ju ľuďom túžiacim zbaviť sa bremena viny.

Jakoba, ktorý oklamal Ezaua a utekal z otcovského domu trápila myšlienka, že spáchaný hriech ho odlúčil od Boha. Keď si smutne líha k odpočinku a zaspí, v nočnom videní pozoruje dlhý rebrík, čo siaha zo zeme až k nebeským bránam. Vystupovali a zostupovali po ňom Boží anjeli a z nebeskej slávy bolo počuť hlas útechy a nádeje. Tak sa Jakobovi predstavil Ten, ktorého potreboval a po ktorom v duši túžil – Spasiteľ.

Tajomný rebrík v tomto sme predstavoval Ježiša, jediné spojenie medzi Bohom a človekom. Na to isté podobenstvo poukázal aj Kristus v rozhovore s Natanaelom keď povedal: „Veru, veru, hovorím vám, uvidíte nebo otvorené a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ (Ján 1:51)

Kristus svojimi zásluhami premostil hriechom spôsobenú priepasť, takže slúžiaci anjeli môžu byť v styku s človekom. Kristus takto spája padlého, slabého a bezmocného človeka so Zdrojom nekonečnej moci. Preto bez Boha nemožno dosiahnuť pravú dokonalosť charakteru.

On hovorí: „Ja som ta Cesta, i Pravda, i Život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.“ (Ján 14,6) Božie srdce túži po pozemských deťoch láskou silnejšou než smrť. V jedinom dare svojho Syna Boh nám dal celé nebo.

Iveta Kažmírska ( spracované podľa Nachádzanie vnútorného pokoja )

Úloha viery

Keď Duch Svätý prebudí svedomie človeka, čiastočne si uvedomí zákernú moc a úbohosť hriechu. Chápe, že hriech ho odlúčil od Boha a že je v zajatí moci zla. Čím viac sa z neho chce vymámiť, tým viac poznáva svoju bezmocnosť. Cíti, že jeho pohnútky nie sú čisté, že život je plný sebectva a hriechu. Túži po odpustení, očistení a vyslobodení. Čo teda robiť, aby znova získal súlad s Bohom? To, čo potrebuje je pokoj – nebeské odpustenie, pokoj a lásku v duši.

More >